Spartan Race Super - Kouty nad Desnou

Autor: Robert Sykora | 31.5.2016 o 21:07 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  376x

Je presne 23.4. približne 13:00. Ja som práve prišiel domov po odbehnutí svojho prvého závodu série Spartan Race, kategória Sprint. Povedal som si "Tento rok chalan získaš Trifecta". Takže som sa hneď prihlásil na ďalšie závody.

To je asi začiatok mojej Spartan púte. Sprint v Prahe, ktorý meral cca 7km mi dal zrkadlo. Zrkadlo mojej výkonnosti a hlavne sily. Kondične som to zvládol na jednotku, silovo bolo na čom popracovať. Okamžite som začal chodiť do fitka a naordinoval som si tréningový maratón takto: Pondelok, Streda, Piatok Fitnesscentrum, Utorok, Štvrtok a Sobota beh v lese. V nedeľu klasické vyklusávanie aby som splnil svoj denný limit aktívne spálených kalórií, ktoré som si vďaka Apple Watch na seba ušil.

Takže je presne 28.5. 5:30 ráno. Zvoní mi "The Rock Clock", vyvenčím psa a sadám s mojou manželkou (najvernejšou fanynkou do auta). Príjazd do destinácie Kouty nad Desnou (ten názov predpovedal čo bude nasledovať najbližších pár hodín) je plánovaný na cca 9:30. Prebehne klasická registrácia a predštartovná AROO príprava obsahujúca lyžovanie, jumping jack a podobné cviky. Je to tu 10:30, so všetkou naivitou som povedal mojej drahej, že sa vidíme tak o cca 2 hodiny. Všetko čo som vedel bolo - 13km+, 25+ prekážok. 

Dymovnica hodená, vyštípala nám poriadne pľúca a vyrážame. Prvá klasická séria prekážok samozrejme do kopca je za nami a prebehla v pohode. Už v tejto chvíli sme mali za sebou prevýšenie väčšie ako tomu bolo v Prahe. Nasleduje krátka rovinka, za ňou ďalšia stena pri ktorej som pomohol jednému zo skokanov a čo to pred sebou nevidím. Kopec. Tak poďme ďalej veď vidím jeho koniec. Vyleziem na horizont s úsmevom, že som to v pohode zvládol a ide sa ďalej. Kam? No predsa ďalší kopec, tentoraz ešte strmejší. Na jeho konci odbočka doprava, samozrejme v kopci pokračujeme. Medzitým sme sa zastavili pri písomnom hesle, ktoré budú od náš vyžadovať určite v tej najnevhodnejšej chvíli - PLPATF. Tieto písmená si vďaka "Prava Lava Prava AuTo Fly" zapamätám do konca života. 

Bežíme, teda viacmenej kráčame ďalej nakoľko mierny kopec mení svoju charakteristiku do kopca prudkého. Jupí sme hore. Ten výhľad je nádherný (to som fakt ešte netušil, že je to len prvá tretina zjazdovky a že výhľad bude dnes ešte krajší). Takže keď sme hore čo teraz? Poďme dole. Samozrejme behanie zo strmého kopca je poriadna makačka. V diaľke už počujem dobrovoľníka pri štvrtej prekážke. Nosenie trámov. Šup s ním na ramená a poďme 300m kolečko dole a hore kopcom. Bežíme ďalej, strmý kopec sa mení na ešte strmejší na ktorého konci je A cargo sieť. Túto prekážku mám veľmi rád, takže jej zdolanie bolo veľmi príjemné. Nasleduje novinka, lezenie pod ostnatým drôtom, samozrejme v blate, preskok 2m steny a opäť lezenie v blate. Konečne sa aj trošku zablatím, veď moje krásne nové biele tričko predsa neostane čisté. Novinkou sú trámy pod ostatným drôtom, aby sa tí šikovnejší nekotúľali ale skutočne liezli.

Máme to za sebou a teraz prichádza moja prvá veľká výzva. Lezenie lana z vodnej priekopy. Jupí mám za sebou prvých 30 angličákov. Túto prekážku som nedal ani v Prahe no musím sa priznať, že tentoraz som vyliezol aspoň do polovice. Angličáky odskákané takže bežíme ďalej. Kam? No predsa do kopca. Prichádzame k ďalšej prekážke kde je fronta, čo mi ale vôbec nevadí veď sa aspoň vydýchame. To som ešte nevedel čo ma čaká. Šup 25kg mech s pieskom na ramená a poďme si urobiť kolečko po zjazdovke. Celý čas som si vravel, kráčaj, kráčaj, stále kráčaj (ako Dori z Hľadá sa Nemo, ktorá stále "Plávaj, Plávaj...). Zbehol som dole (trvalo to asi 20 minút) a s úsmevom na tvári som odovzdal vrece čakajúcemu. 

Bežíme k balančným kolíkom, na konci ktorých vidím svoju budúcnosť. Áno skáčem svoje druhé angličkáky. Takže ich mám už 60 a poďme ďalej k občerstvovacej stanici, kde som vypil asi všetko čo tam mali. Ďalšou príjemnou prekážkou "Dunk wall". Úžasné osvieženie, ponor do špinavej vody, mierne topenie sa pod prekážkou, výnor, vyklepanie kamienkov z uší, úst a očí a poďme na hlavnú časť programu. 1200m prevýšenie do kopca. Tu som už bol v móde "rýchle kráčanie". V polovici týchto nekonečných kopcov bola ďalšia Cargo sieť, tentoraz z jednej strany neukotvená ale opäť veľmi príjemná prekážka. Ideme ďalej. Kam? No predsa stále do kopca. Prichádzame k ďalšj prekážke, plazenie pod ostnatým drôtom, kde nám dobrovoľník oznamuje, že na vrchol je to už len 1km a tam sa pekne občerstvíme. Neviem či majú klamanie v popise práce, ale určite to nebol kilometer. Prichádzame k ďalšej prekážke. Rúčkovanie. Takže poďme si opäť zaskákať angličáky.

Pokračujeme do kopca, ktorý bol už teda poriadne strmý. Prichádzam na miernu plošinu s veternými elektrárňami. Vravím si, tak to už fakt musíme byť hore. Výhľad je tu nádherný. Invertnú stenu zvládam, akoby som bol na začiatku preteku. Občerstvým sa pri ďalšej stanici a poďme. Kopec dole "hurááá". Teda až na tie konáre, ktoré ma na chvíľku dostali k zemi. Ďakujem spolubežcovi za podanú ruku. Prichádzame k oštepu, čo zanemá už 4 séria angličákov. Bežíme ďalej, veď už len dole kopcom, aj keď som už skúšal rôzne techniky, lebo chvíľami som vyvíjal rýchlosť vyššiu ako je povolená autám v meste. Teraz je ten správny čas opýtať sa ma na heslo Prava Lava Prava AuTo Fly. Bežíme ďalej. Pred ďalšou prekážkou som si nahrabal trošku kamienkov do vedra (asi tak 15 kíl), urobil som kolečko a počujem. Jedem hoši, už jenom zběhnem tenhle kopec a jsme v cíli. Toto bola vzpruha. Teda pokým som nedobehol, teda ak sa to dá nazvať beh to čo som predvádzal cestou dole strmým kopcom, k Herkulesovi. 

V Prahe mal mech takých 30 kg, takže som sa toho s vervou chytil a takmer som vystrelil hore. Tento mal 60 kg. S vypätím všetkých síl mám úspešne prekážku za sebou. Dobehol som ku kameňom, 15m do kopca, 5 angličákov, 15m z kopca (samozrejme s kameňom) a bežíme ďalej. Prichádzam ku kolmej Cargo sieti, jej prelezenie bolo opäť úplne plynulé čo ma povzbudilo. Teda kým ma dobrovoľníčka nenasmerovala do rieky. Šup do nej, jupí aspoň si schladím otlaky na nohách, odreniny na kolenách a rukách a aj sa osviežim. V diaľke počujem cieľ. Po cca 500m brodení riekou a začutia príjemného hlasu mojej milovanej, prichádza ďalšia novinka. Plazenie sa pod ostnatým drôtom v hlavnom riečnom toku. Toto bola veľmi príjemná prekážka, teda až na kamene, ktoré občas odreli tú moju mužskú pýchu.

Vychádzame von. Cieľová rovinka a v nej posledné 4 prekážky. Vidím cieľ ale vidím aj 60 angličákov. Multiring je moja výzva, ktorú raz určite zdolám ale dnes ešte nie je ten správny čas. Pohopsám si medzi ostatnými a prichádzam k lezeckej stene. Tam som došiel takmer na koniec ale predsa len som si povedal, že mám za sebou málo angličákov. Takže môj súčet skončil na čísle 180 (6 prekážok). Prevrátenie pneumatiky bol balzam na moju dušu a finálne preskočenie 2,5 metrovej steny som zvládol aj sa pomoci postrčenia zo zadu (Ďakujem neviem komu). Tradičný skok cez oheň a máme tu vytúžený cieľ s medailou, vodou, banánom a hlavne mojou krásnou manželou.

Mám za sebou druhú časť, trojdielnej cesty zvanej Trifecta. Už teraz sa teším na Spartan Sprint v Košiciach 9.7. Bude to skvelé. Spartan nie je len pretek, všetko pochopíte až v cieli tak ako sa píše v Slogane tohto úzasného závodu.

Spartan JE ŽIVOTNÝ ŠTÝL.

                                                                                                  AROO

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?