Spartan Race Super - Valčianska Dolina

Autor: Robert Sykora | 8.8.2016 o 7:05 | Karma článku: 2,78 | Prečítané:  184x

V tomto roku som začal byť vášnivým sparťanom (nie fanúšikom Sparty Praha), ale fanúšikom jedných z najťažších prekážkových pretekov na svete. Pred pretekmi vo Valči som mal za sebou 3x Sprint a 1x pretek Super.

Rozpisovať o čom tieto preteky sú asi nemusím. To som urobil v predchádzajúcom článku. Takže poďme hneď k veci. 

Počas cesty do Valče som si hovoril, že tie kopce tu nevyzerajú tak hrozivo ako to bolo v Koutech nad Desnou, čo ma celkom potešilo. Teda až do momentu kým som prišiel na miesto činu a na samotnú trať. Musím povedať, že rozcvička a hecovačka pred pretekmi na Slovensku nie je tak intenzívna ako to je v Čechách, ale to je jedno. Dôležitá je hecovačka vo mne samotnom. Na tieto preteky som šiel náležito pripravený po 3 mesačnom makaní vo fitku a pravidelnom behávaní a cvičení outdoor, takže som si celkom veril. Čo som nevychytal bola štartová vlna. Predsa len štartovať v čase keď je na trati už nejakých 800 pretekárov bol signál, že na prekážkach budú fronty a bude to spomaľovať. Realita mi dala za pravdu a do ďalších pretekov si radšej priplatím za elitnú skupinu, alebo hneď prvú Open Heat ako v Prahe.

3  minúty do štartu, sme v štartovom boxe, skáčeme, odpočítavame... AROO a na trať. Hneď na úvod nás čakal príjemný kopec plný kameňov a blata, čo bola krásna uvítacia pozvánka k celým pretekom. Po asi 800 metroch nasledovala prvá prekážka 6ft. wall, ktorú som nielen v pohode zdolal, ale ešte som aj dal ako pravý gentleman Rabaka dvom dievčatám. Bežíme dole strmákom, blatom a kameňmi samozrejme a na konci nás čakajú porozhadzované pneumatiky, ktoré prechádzam bez ujmy. Ešte k počasiu. Príjemných cca 18 stupňov, zatiahnuté. Organizátori si asi mysleli, že bude horúco, preto bolo ďalšou prekážkou brodenie sa v rieke. V tejto chvíli to nabudí aj mŕtvolu. Vychádzame z rieky von za podpory baviacich a fotiacich sa divákov. Bežím ďalej k prvej vážnejšej realite dnešného preteku. 45° kopec cca 1km. 

Tu sa ukázalo aká je na trati premávka, pretože som šiel v zástupe s ostatnými a nebola šanca na akékoľvek "predbiehanie sa". Po tomto "príjemnom" turistickom zážitku sme sa dostali k Monkey Bar, čo je prerúčkovanie prekážkou na druhú stranu. Toto mám natrénované, takže zatiaľ pokračujem bez zárezu na počte trestných burpees. Bežím opäť vyššie, hmla je čoraz bližšie, vzduch redne. Pribieham k memory testu, svoj kód si vryjem do pamäte 6P9KZM29. Odbočím doľava a tam KOPEC, na konci toho kopca je? Ďalší kopec. A samorezjme blato. Stúpam smerom hore až zacítim príjemné silné fúkanie vetra. Super, to už musíme byť úplne hore (hahaha, aký som naivný). Prekážka Herkules (dvíhanie záťaže na lane) je príjemná oddychovka, rovnako ako opodiaľ stojaca Invert wall, čo je šikmá stena. Preskakujem, napijem sa vody a zamieril som kam? No predsa za ďalším kopcom, ktorý bol fakt brutálny. Prevýšenie bolo podľa niektorých až 1200m nad morom. Prichádzam k natiahnutej Cargo sieti, kde som si vo fronte počkal asi 5 minút, preliezam ju ako spiderman (táto prekážka mi nerobí problém) a bežím ďalej, teda toto nie je ani beh ale chodenie po zablátenom kopci. V noci vytrvale pršalo, čiže aj počasie spolupracovalo. Sme konečne na najvyššom bode kopca, čo je na jednej strane dobrá správa, na strane druhej pri pohľade na zablátenú trať to vyvoláva obavy. Tu som sa ako pravý sparťan rozbehol a dobehol som až k noseniu 25 kg vedra so štrkom. Čakačka bola dlhá si 10-12 minút, ale OK. Urobil som krátke asi 50m kolečko a bežím dole ďalším kopcom. A je to tu, obľúbený hod oštepom, po ktorom som zatiaľ vždy skákal. Iné to nie je ani dnes aj keď sa mi opäť oštep zapichol do figuríny ale vypadol. Takže #15BurpeesChallenge ktorú mám na instagrame práve plním plus pridávam 15 ďalších. Nasleduje prehodenie ťažkého trámu na jednu aj druhú stranu. Tu som si poranil ruku, keďže na tráme bol zabudnutý klinec. Trám mal asi 60kg a bol 3 metre dlhý takže dal celkom zabrať. Nevadí, bežím ďalej. Krvácajúcu ruku si držím dresom aby to povolilo. Preskakujem 7ft vysokú stenu, kde ma povzbuduje moja youtube fanúšička (ďakujeeem) a bežím ďalej. Samozrejme poriadnym blatom a strným kopcom dole. Prichádzam k 8ft stene, tu si nechám u zdravotníkov ošetriť ruku, s prekvapujúcou ľahkosťou preskakujem stenu a nasleduje asi 2km beh totálne zabláteným terénom. 

Takto príjemne ufúľaný pribieham k balančnej doske, na ktorej si verím takže bežím ďalej. Usporiadalenia boli takí milí, že nám umožnili trošku sa zbaviť blata ďalším brodením rieky. Teda kým som z tej rieky nevyšiel, pretože na brehu čakalo blato a zapichnuté kolíky. Tie boli vo fakt zlom stave a počas môjho zdržania sa na burpees som zaregistroval asi len 1 človeka, ktorý ich prešiel. Trestné angličkáky tam skákali takmer všetci. No nič bežím, teda kráčam ďalej asi najhnusnejším kopcom aký tam mohol byť. Na konci toho kopca, úplne hore kričí na nás nejaká fanúšička, že toto je posledný kopec a potom už len dole. Neviem prečo, ale neveril som jej. Správne, ani som nemal, pretože nasledovalo nosenie 25kg mechu s pieskom cca 500 metrov z toho polovica bola dole kopcom v zablátenom teréne a polovica bola hore kopcom tou istou cestou späť. Fakt brutal, ale nie taký ako v Koutech. Takže fajn, vysílený s ľahkými nohami bežím dole kopcom a dobieham Triceps Bar. Na tejto prekážke som takmer spadol, ale našťastie sila v rukách bola obnovená a prechádzam ďalej. Jupííí počujem moderátora v cieli. Pomyslím si "to už je fakt koniec?". Ach tá naivita. Vidím môj obľúbený Multiring a s ním ďalšie tresné angličáky (technika Róbert, tu si zlyhal v technike). Pri skákaní za mnou pribehne moja manželka a pes, ktorí to síce v tej chvíli asi nevidia, keďže som bol celkom frustrovaný z toho, že som na Multringu padol, ale dodávajú mi neskutočnú energiu.

A tu je ta zrada od usporiadateľov. No a čo, že vidím cieľ, čelom vzad a poďme na zjazdovku až hore. To je asi kilometer (alebo viac). Podliezam ostnatý drôt a kráčam hore. Moje stehná horia a hovoria mi "o chvíľku tu máš kŕč", takže som sa pravidelne zastavoval a dával si masáž stehien, bez toho by to asi bolo všetko inak. Konečne po pol hodinovom stúpaní prichádzam k Monkey bar A, ktorú som prvýkrát zdolal v Košiciacha a rovnako som pokračoval aj dnes. A teraz už len kopec dole. Ani neviem ako, ale podarilo sa mi rozbehnúť, takže blato-neblato ja BEŽÍÍÍÍM, teda až sa musím brzdiť. Pred prekážkou Memory test recall na nmňa kričí dobrovoľník "poďme toto je už posledný kopček". Moja odpoveď "toto som dnes počul už 5 krát". 6P9KZM29 a bežím ďalej skutočne dole kopcom. Prichádzam k double dunk wall. Osvieženie na záver aby som bol trošku mokrý? Áno, tak poďme ďalej. Nasledujú dve vodné priekopy, za nimi šikmá stena s lanom, moja rýchlosť šokovala aj mňa a predposledná prekážka. LANO z vodnej priekopy. Toto je výzva, počujem ako na mňa kričí moja manželka, povzbudzuje, pes šteká ako šialený, čo mi dodáva silu a ZDOLÁVAM to!!!. Prvýkrát v živote som vyšplhal po lane. Zvuk zvona hore je príjemný, zlaňujem do blata, vychádzam von. Už len Cargo A, čo je prijemná prekážka a je tu vytúžený cieľ. 

Čas nič moc, mám určite na viac, ale na krku visí druhá modrá. Už mi ostáva len dostať zelenú a vytúžená trifecta je doma. Tento pretek bol náročný, ale zároveň nádherný. Heslo "Pochopíš až v cieli" presne vystihuje o čom tento pretek je. Dodám len známy slogan: Prvú polovicu trate beží tvoje telo, tú druhú tvoja hlava.

Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?